V roku 2021 Viedenská burza oslávila 250 rokov svojej existencie, ktorú v roku 1771 založila Mária Terézia. Z histórie burzy stojí za zmienku nasledovné. Na začiatku sa na Viedenskej burze obchodovalo len so zmenkami, dlhopismi a menami.
Až v roku 1818 odštartoval akciový obchod s cennými papiermi Rakúskej národnej banky, ktorá hneď získala jedného slávneho akcionára. Osem kusov akcií si zaobstaral hudobný skladateľ Ludwig van Beethoven.
V apríli 1869 mohli investori po prvýkrát nakúpiť akcie stavebného gigantu Porr, ktorý je dnes aktívny ako na Slovensku, tak v Česku. V tomto roku, mohli investori po prvýkrát nakúpiť akcie súčasného najväčšieho svetového výrobcu tehál Wienerberger. Obe spoločnosti sú najstaršie nepretržite obchodované tituly na Viedenskej burze obchodujúce sa do dnešných dní.
V roku 1873 Rakúsko prežilo prvý veľký burzový krach, umocnený navyše prehriatym realitným trhom a epidémiou cholery. Ako prvý vtedy vyhlásil insolvenciu Adolf Petschek, „kráľ maklérov“ a zakladateľ viedenskej línie dynastie Petschkov, z ktorých sa neskôr mala stať najbohatšia rodina medzivojnového Československa. Ešte to isté dopoludnia však skrachovalo 120 ďalších podnikov.
V tom čase už dva roky fungovala aj Pražská burza. Tá pre zmenu v minulom roku oslávila 150 rokov svojej existencie (Pražskej burze som sa venoval v samostatnom článku) . Po 1. Svetovej Vojne vyvstal v mladom Československu vlastenecký záujem stiahnuť kľúčové české akciové spoločnosti z Viedne do Prahy. K tomu nakoniec skutočne prišlo a Pražská burza v medzivojnovom období zažívala skutočný boom. Na rozdiel od staršej viedenskej sestry však jej existenciu čoskoro na dlhé roky prerušil najskôr nacistický a potom definitívne aj komunistický režim.
Po roku 1989 sa situácia obrátila a viedenská burza sa vrátila do Prahy. V roku 2008 spoločnosť Wiener Börse AG kúpila Burzu cenných papierov Praha (BCPP) a následne obe obchodné platformy zastrešila spolu s lublanskou a budapeštianskou burzou pod skupinu CEE Stock Exchange Group (CEESEG). V prvej polovici roku 2020 došlo k prevodu všetkých práv a záväzkov spoločnosti Wiener Börse AG na jediného akcionára CEESEG AG a to s platnosťou od 1. januára 2020, pričom zároveň došlo k premenovaniu akcionára CEESEG AG na Wiener Börse AG. Po tejto právnej zmene sa na jar 2022 Pražská burza sa stala 99,54-percentnou dcérou Wiener Börse AG.
Ale vráťme sa do 90. rokov minulého storočia. Presnejšie 2. januára 1991 vznikol Austrian Traded Index (ATX), ktorý je najdôležitejším akciovým indexom Wiener Börse. ATX je cenový index vážený podľa voľnej kapitalizácie a pozostáva z akcií s najvyšším obratom, s ktorými sa obchoduje na „primárnom trhu“ burzy. Index je vypočítaný a zverejnený v EUR v reálnom čase a v súčasnosti pozostáva z 20 akcií. Maximálna váha každého člena indexu sa štvrťročne prehodnocuje vo vzťahu k štandardom UCITS pre diverzifikáciu portfólia.
Na viedenskej burze cenných papierov pôsobí 65 účastníkov obchodovania (44 medzinárodných, 21 národných). S približne 88 % tvoria väčšinu obratu členovia medzinárodného obchodu. Viedenská burza cenných papierov je jednou z najaktívnejších európskych kótovacích burz.
Ako sa darilo indexu ATX v minulom roku?
Meniace sa prostredie inflácie a úrokových sadzieb, ruský útok na Ukrajinu a prebiehajúca energetická kríza zasiahli európske akciové trhy v roku 2022. S prognózou 72 miliárd EUR dosiahli účastníci obchodovania na viedenskej burze zhruba rovnaký obrat ako v silnom predchádzajúcom roku. Primárny trh bol náročný. S Pierer Mobility AG a RHI Magnesita N.V. sa hlavný trh rozrástol na 40 spoločností. V segmente malých a stredných podnikov debutoval na burze VAS AG zo Salzburgu.
Pri pohľade na graf, začiatok roka 2022 bol pre index naozaj priaznivý, keď dosiahol výkonnosť 5 %. Krátko na to, makro dianie s príchodom konfliktu na Ukrajine, energetickej krízy v Európe malo tiež veľký vplyv na rakúsky index a ten v marci zaznamenal strmý, takmer -30 % pád. Svoj pokles z jari si index ponechal až do konca roka, kedy dosiahol výkonnosť -19,12 %. Keď sa pozrieme na rakúske spoločnosti tvoriace index ATX jednotlivo, môžeme v závere roka 2022 vidieť výkonnostné rozdiely. Začal by som od konca. Najhoršiu výkonnosť -55,24 % dosiahli akcie výrobcu viskózových vlákien Lenzing. Druhú najhoršiu -48,35 % výkonnosť dosiahli akcie komerčnej realitnej spoločnosti Immofinanz. Na akciách tejto spoločnosti je fascinujúci fakt, že na BCPP akcie firmy dosiahli za rovnaké obdobie neuveriteľné zhodnotenie až +487 %. Presvedčiť sa o tom môžete v článku o Pražskej burze. V poradí tretiu najhorhoršiu výkonnosť -40,88 % dosiahli akcie rakúskej Raiffeisen Bank.
Naproti tomu, z indexu ATX dosiahli kladnú výnosnosť akcie len štyroch firiem. Od konca, 6,83 % dosiahli akcie Strabag, ktorá patrí medzi najväčších a najznamejšie stavebné firmy v Európe. Tretiu najlepšiu výkonnosť 16,12 % dosiahli akcie cateringovej spoločnosti firmy Do & Co, za ktorou stojí podnikateľ Attila Doğudan s tureckými koreňmi. 17,58 % výkonnosť dosiahli akcie medzinárodne známej technologickej spoločnosti Andritz, ktorá ponúka závody, zariadenia, systémy a služby pre rôzne priemyselné odvetvia. Najlepšiu výkonnosť 85,35 % dosiahli akcie strojárskej firmy Schoeller-Bleckmann, ktorá sa špecializuje na výrobu vysoko presných komponentov a zariadení pre ropný a plynárenský priemysel. Medzi produkty SBO patria vrtáky, vrtné nástroje a ďalšie špecializované zariadenia používané pri prieskume a ťažbe ropy a plynu.
Na záver je dôležité spomenúť, že Rakúsko má dlhodobo stabilnú ekonomiku, ktorá patrí medzi najbohatšie krajiny EÚ. Rakúska ekonomika za celý rok 2022 vzrástla o 4,7 %.